Na šiestom stretnutí sme sa rozprávali o Braillovom písme a o jeho vynálezcovi, ktorým bol Louis Braille. Deti sa dozvedeli, kedy sa začalo používať a pre koho je určené. A nielen to. Zoznámili sa s abecedou v Braillovom písme, s jednotlivými číslami a znakmi, vyskúšali si, ako sa číta.
Porozprávali sme sa, kde sa v bežnom živote môžeme s Braillovým písmom stretnúť, aký náročný je každodenný život nevidiaceho človeka a so zavretými očami si deti vyskúšali rôzne aktivity.
Malých pacientov sme navštívili v týždni, počas ktorého sa konala aj celoslovenská akcia Čítajme si 2024 – maratón v čítaní, na ktorom sa všetky zúčastnené deti vystriedali pri čítaní úryvku z vybranej knihy. Kniha Mimi a Líza od trojice slovenských autoriek predstavila deťom svet nevidiaceho človeka. Deti príbeh zaujal a jeho prečítanie ich viedlo k prirodzenej diskusii, zvedavým otázkam, k zamysleniu. So zavretými očami si vyskúšali rôzne slepecké pomôcky a uvedomili si, že nie je ľahké rozpoznať predmet, písmeno či číslo. Pomocou Braillovej abecedy si deti vyskúšali napísať svoje meno a následne si svoje mená medzi sebou lúštili. Zašifrovali sme si aj rôzne dátumy a mená významných osobností.
Ďalšou aktivitou bolo čítanie hmatovej knižky. Klasická a známa rozprávka O veľkej repe bola čítaná „inak“. Deti si prerozprávali stranu za stranou len pomocou hmatu. Museli rozpoznať osoby, zvieratá či tvary z obrázkov a jednotlivé súvislosti medzi nimi. Písali na magnetickú tabuľku a najviac zábavy si deti užili so zvukovým pexesom. Najskôr sme si o ňom prečítali a následne aj prakticky vyskúšali. Dvojice sme hľadali len pomocou sluchu. Zvukové pexeso pri zahrkaní znelo zaujímavo, pretože jeho obsahom sú piesok, ryža, múka, šošovica či fazuľa. Nakoniec sme deťom porozprávali, s akými problémami sa zrakovo znevýhodnení ľudia denno-denne stretávajú a ako by sme im mohli byť nápomocní. Deti si tiež uvedomili, aké je dôležité zdravie a ako si ho treba vážiť a starať sa oň. Atmosféra bola veľmi srdečná a priateľská.
Michaela Pastorková knihovníčka
